Život

Isté veci by sme sa nemali snažiť vedieť. Stačí veriť v to, čo vidíme a cítime

Hlupučkému dievčatku sa páčil "každý tretí" chlapec na zemeguli a vždy musela dávať svoje city najavo. Nebola taká odvážna, aby to povedala priamo do očí, a tak mu po pár mesiacoch priateľstva napísala SMSku v znení "Tomáš, páčiš sa mi." Chlapec to očividne nečakal a odpísal " A mne sa páči Avril Lavigne".. to je speváčka, pre toho kto by to nevedel... Bolo mi z toho smutno, myslím že padla aj dáka tá slza. Niektorí priatelia sa ma snažili utešiť tým, že možno sa na Avril podobám... :) časom som sa na tom sama zasmiala a beriem to ako taký malý trapas :) Stáva sa. Poučila som sa, že nie je dôležité hneď všetko vlastniť. treba najskôr poznávať, učiť sa a brať niektoré veci s nadhľadom...neponáhľať sa.
15.05.2006 20:05:49 | celý článok | osobné | Najväčší trapas v mojom živote | komentáre: 0

no ten o kom to je, ten vie :)

Sedím si jedno krásne popoludnie so spolužiačkou v trolejbuse na ceste zo školy. Zrazu mi zazvonil mobil a ukázalo mi "utajené číslo". Takým číslam sa bojím dvíhať, lebo neviem čo odo mňa chcú. No lenže ja by som si to potom dlho vyčítala, tak som zdvihla. Ozval sa mužský hlas. Pekne sa predstavil a spýtal sa ma, či so mnou môže hovoriť. Tak ja som mu odpovedala, "podľa toho kto si" :) Doteraz si tú vetu pamätám, akoby to bolo včera....(však, Rudy? ) :) Tak sme si písali e-maily, občas prezvonili a tak. Raz mi zavolal a povedal "Som v Banskej Bystrici, stretneme sa?" Celá roztrasená som kráčala na naše záhadné stretnutie, no vôbec sa nebolo čoho báť. Keď sme sa stretli, bolo to také čarovné, tajomné... bolo to pekné. Zoznámil ma aj s jeho sestrou. Celé to dopadlo fajn, stále sme v kontakte a sme dobrí kamaráti, vieme o sebe skoro všetko, aj keď sme sa videli len 2x :) práve je to vždy o to čarovnejšie...
15.05.2006 19:48:06 | celý článok | osobné | Záhadné stretnutie | komentáre: 2

Priatelia su nezameniteľný

Mám kamarátku! Zoznámili sme sa v tábore, bolo to krásne. Toľko sme spolu toho zažili a aj za tých pár dní v tábore sme sa skvele spoznali. Neotáľali sme a hneď sme sa začali o všetkom možnom rozprávať, spoznávať sa... Po tábore bolo veľa pekných týždňov, aj mesiacov čo sme si skvele rozumeli. Ale potom prišli hádky. Jedna, druhá, tretia...ale vždy sme to vyriešili. Raz( nemôžem vám povedať prečo) som sa na ňu nahnevala, že som ju už nikdy nechcela vidieť, veľmi ma tým čo spravila zranila. Bála som sa, že už nebudeme kamarátky. Aj napriek všetkému som ju stále chcela za kamarátku. Viem,že to znie ako protirečenie, ale to tak býva keď vám na niekom záleží. Pár týždňov sme sa nerozprávali, no potom som sa jej ospravedlnila.Musela som, už ma ťažilo svedomie, že som to asi prehnala.. Asi určite!! :) Tak sa to znova udobrilo a už si dávam pozor na každučké slovko, aby som ju neranila.Mám ju rada a som rada, že ju mám.
15.05.2006 19:35:05 | celý článok | osobné | Moje druhé ja | komentáre: 1

Nesnažme sa dokázať,že sme hviezdy,lebo nám dá dosť námahy dokázať,že sme aspoň normálni

Bola som asi 13 ročná, protivná, často zlostná a neposlúchala som rodičov. Od malička ma vystihovalo znamenie baran. Vždy a všade som chcela byť prvá, všetko som musela vedieť, všetko počuť a tak. No celkom pekné na tom bolo to, že som si uvedomovala, že to zlo vôbec konám. Každú nedeľu chodievame do kostola, no v 13-tich som to brala ako otrockú povinnosť odsedieť si tam možno hodinku a počúvať tých "šedivých" farárov ako nám kážu niečo čo "nie je možné splniť"... Zmenila som sa! V prvom rade som staršia a o niečo múdrejšia, všetko beriem inak ako v 13-tich, už nie som ako čert... Chodím spievať do zboru, spievame v kostole, "učím" sa hrať na flaute, mám veľa dobrých priateľov, ktorý naozaj STOJA za to. Tí ma zmenili. Život je zrazu omnoho krajší a jednoduchší, len sa treba snažiť a chcieť. Cesta k dobru môže mať viacej podôb. Ona si Vás nájde :)
15.05.2006 19:20:00 | celý článok | osobné | Na ceste k dobru | komentáre: 1

Sny sa majú plniť

Je pravda, že už som si pár príbehov na blogoch prečítala a veľmi ma zaujali. Je zvláštne akú majú ľudia veľkú fantáziu a ako vedia písať. Preto som sa rozhodla poprosiť svojho kamaráta, aby mi pomohol vytvoriť si svoj blog. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a nebude príliš jednotvárny. Chcem doňho vložiť svoje príbehy zo života a podeliť sa s Vami o ne tak, ako sa Vy delíte so mnou. Bolo to naozaj nedávno keď som sa rozhodla, že by som chcela niečo písať, ale už zhruba pred tromi rokmi ma napadlo, že raz by som chcela napísať knižku. Ani neviem o čom, to bol len taký môj malý úlet, ale počula som, že nie je hlúpe snívať. Hlúpe je nemať žiadny sen... snívajte!! :) TINKA
15.05.2006 18:48:16 | celý článok | osobné | Úvod :) | komentáre: 3

Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014